Výstava o predpovedi počasia v letectve

Autor: Eduard Kladiva | 17.6.2010 o 12:10 | Karma článku: 9,62 | Prečítané:  2793x

Hádam každý človek sa zaujíma o počasie. Hlavne o predpoveď počasia. Podľa nej sa rozhoduje, ako sa obliecť na cestu do roboty alebo na korzovanie po meste, kedy a kam sa vybrať na výlet, čo urobiť na záhradke, kedy opravovať dom. Pomimo všeobecných predpovedí počasia určených pre širokú verejnosť máme dnes množstvo špecializovaných predpovedí počasia pre rôzne pracovné odbory, poľnohospodárstvo alebo dopravu. Veľmi dôležitá je správna a presná predpoveď počasia pre bezpečnosť leteckej prepravy. Poskytuje ju špeciálny odbor meteorológie - letecká meteorológia. Výstavu o leteckej meteorológii otvorili včera, 16. 6. 2010 o 15:00 SEČ, v Slovenskom technikom múzeu v Košiciach.

História sledovania počasia

Už praveký človek sledoval počasie a pokúšal sa ho predpovedať z rôznych atmosférických javov, správania sa zvierat, opakujúcich sa prírodných zákonitostí a javov. Neolitické poľnohospodárske kultúry boli životne závisle o počasia a pozorne sledovali jeho vývoj. Dlhodobému záujmu našich predkov o počasie vďačíme za vznik kalendára a rátania času. V starom Grécku v 5 storočí pred naším letopočtom písomne zaznamenávali rôzne atmosférické javy, tzv. parapegma. Obsahovali údaje o prúdení vetrov a zmenách počasia. Najstarší známy spis o počasí - Meteorologica - nám niekedy okolo 340 pr.n.l zanechal Aristoteles. Názov vedného odboru skúmajúceho počasie pochádza z gréckeho „meteora“, čím sa označovali všetky „nadpozemské veci“.

Prostý ľud si v minulosti odovzdával skúsenosti s počasím ústne v ľudových pranostikách. Samotné označenie pranostika pochádza z gréckeho „prognósis“ – predpoveď. Kalendár v tej dobe nahrádzal systém náboženských sviatkov rôznych svätých, pranostiky sa preto vzťahovali k menám svätcov. Zmätok v pranostikách spôsobila zmena juliánskeho kalendára na gregoriánsky aj zmena tzv. liturgického kalendára, kedy boli spoprehadzované dni osláv viacerých svätých. Pranostík existovali tisícky a po vynálezu kníhtlače boli často vydávané samostatne aj ako súčasť kalendárov.

Vedecký prístup k predpovediam umožnil vynález prístrojov na meranie charakteristík ovzdušia. Predovšetkým barometru Italem Torricellim v roku 1643. Sklenený teplomer síce zostrojil ešte v roku 1592 Galileo Galilei, ale až o storočie neskôr ho vylepšil Fahrenheit, aby meranie teploty nezáviselo od atmosférického tlaku. Prvý známy prístroj na meranie vlhkosti sa pripisuje kardinálovi Nichalsovi z Cusy zo začiatku 15. storočia, podstatné vylepšenie pre sledovanie počasia priniesol až vynález vlasového hygrometru v roku 1775 Horaciom Benedictom de Saussure.

Vzniku meteorológie napomohla námorná katastrofa v Čiernom mori v roku 1854, keď vo vojne proti Rusku silná víchrica zničila väčšinu anglického a francúzskeho loďstva. Prvé predpovede počasia organizovalo a využívalo námorníctvo. Začiatkom 19. storočia vznikajú v Európe prvé pravidelné pozorovania počasia v meteorologických staniciach a prvé meteorologické vedecké ústavy v Petrohrade a vo Viedni. V roku 1820 zostavuje H. W. Brandes prvú synoptickú mapu tlaku vzduchu, ale až po 1. svetovej vojne sa stali dôležitým nástrojom predpovedí, keď Nór V. Bjerknes objavil atmosférický front.

Z rokov 1717-1720 pochádzajú prvé pravidelné každodenné merania teploty a tlaku vzduchu na území Slovenska, vykonal ich Adam Reimann v Prešove. Ale až sto rokov po začiatku pravidelných meraní v pražskom Klementínu zakladá Mikuláš Konkoly-Thege v roku 1871 pozorovacie observatórium v Hurbanove, ktoré popri astronomických výskumoch sledovalo aj počasie. Meteorológii sa v službách francúzskej armády venoval aj slovenský rodák M.R. Štefánik.

Prvá vysoká škola pripravujúca odborníkov na počasie vznikla v roku 1930 v Moskve. V Prahe vychádza v roku 1937 prvá učebnica leteckej meteorológie, jej autorom je G. Swoboda. S objavom radaru prichádza počas 2. svetovej vojny aj radarová meteorológia a roku 1946 sa John von Neumann pokúša o prvé matematické modelovanie počasia. Rozvoj kozmonautiky priniesol v 60-tych rokoch minulého storočia meteorologické družice a nástup superpočítačov koncom storočia umožnil globálne modelovanie počasia.

Úvodná časť výstavy

Letecká meteorológia

Letecká meteorológia je aplikáciou vedeckého predpovedania počasia pre potreby lietania, dnes hlavne pre riadenú leteckú prevádzku v civilnom aj vojenskom sektore. Slúži predovšetkým pre zvýšenie bezpečnosti a hospodárnosti lietania a to nielen sledovaním a predpoveďami počasia, ale aj skúmaním vplyvov počasia na správanie sa lietadiel a ich častí v rôznych poveternostných podmienkach. Zo začiatku sa letecká meteorológia vyvíjala súbežne s rozvojom meteorológie aj letectva, ale po prvej svetovej vojne vďaka potrebe bezpečného lietania prevzala iniciatívu a sama výrazne ovplyvnila rozvoj celej meteorológie.

Lietaniu zo začiatku dominovali vzducholode. Pre ich prevádzku zriadili Nemci roku 1911 prvú leteckú meteorologickú službu na svete. Sieť hlásnych miest poskytovala údaje o aktuálnom počasí, ktoré sa vyhodnocovali v ústredí v Lindenbergu a poskytovali leteckému personálu cez sieť pilotných staníc. Už o dva roky neskôr sa k sieti varovania a informácií o počasí pripojili ďalšie štáty vrátane Rakúska. Varovné oznamy a správy o prízemnom počasí sa prenášali prostredníctvom rádiotelegrafie.

Prvá svetová vojna priniesla rozmach leteckej meteorológie. Vo francúzskej armáde zorganizoval francúzsku poveternostnú službu slovenský rodák M. R. Štefánik ihneď po vypuknutí vojny, v roku 1915. Koncom vojny bola zriadená meteorologická stanica leteckého zboru v Klementinu v Prahe, ktorá využívala vlastné merania observatória aj zbierala údaje zo širokého okolia. Po vojne prešla stanica do pôsobnosti československej armády a stala sa základom československej armádnej meteorologickej služby.

Pohľad na výstavu

Rozvoj civilného letectva prispel k prechodu leteckej meteorológie z armádneho do verejného sektoru. Lietanie sa v bývalom Československu tešilo značnej pozornosti štátu aj podnikateľov. V tridsiatych rokoch minulého storočia kládla aj armáda pri obrane republiky veľký dôraz na letectvo. Súbežne s rozvojom letectva sa rozvíjala aj letecká meteorológia. V 30.-tych rokoch už tvorila leteckú poveternostnú službu pomerne hustá sieť pozorovacích staníc, hliadok a letiskových služobní, bola prevádzkovaná a riadená civilnými aj vojenskými špecialistami, využívala kvalitné spojenie, mapové podklady a najnovšie poznatky svetovej meteorológie.

Predĺženie prvej civilnej leteckej linky Paríž-Praha až do Varšavy si vynútilo v ČSR zriadenie leteckej meteorologickej služby. Ta vznikla roku 1921 na pôde Státního ústavu meteorologického (SÚM, zriadený r. 1919) a bola financovaná Ministerstvom verejných prác. Prvá letecká meteorologická oznamovacia kancelária fungovala od roku 1924 na letisku Kbely pri Prahe, postupne sa oznamovacie miesta budovali na ďalších letiskách – okrem iných aj vo Vajnoroch, Košiciach, Piešťanoch, Užhorode.

Pravidelné hodinové meteorologické spravodajstvo poskytovala služba od roku 1926 formou tzv. národnej leteckej depeše, v roku 1927 začína SÚM vydávať aj letecké predpovede počasia a kresliť letecké poveternostné mapy.

Počas 2. svetovej vojny zabezpečoval leteckú meteorologickú službu na území Slovenského štátu osobitný útvar Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu v Bratislave na letisku Vajnory, ktorému velil Ľ. Kukorelli. Po krátkej dobe ho ale preberá nemecká armáda.

Po vojne bola v Prahe obnovená činnosť Státního meteorologického ústavu, ktorý bol roku 1950 zlúčený s ústavom v Bratislave. V roku 1945 začína tiež fungovať obnovená Československá poveternostná služba letecká so sídlom na novom letisku Praha-Ruzyne. Predpovedná služba pre Slovensko prechádza v roku 1951 na letisko v Ivanke pri Dunaji. Od roku 1949 začína vysielať pravidelné správy pre plachtárov Československý rozhlas. V roku 1968 vznikajú v každom štáte federácie samostatné meteorologické ústavy aj národné meteorologické letecké služby.

Tvorcovia výstavy s riaditeľom STM

Výstava v STM Košice

Výstava sa okrem stručnej histórie československej leteckej meteorológie podrobne zaoberá fyzikálnymi veličinami počasia, ktoré sa v leteckej meteorológii sledujú. Z historických zbierok prezentuje výstava rôzne vedecké prístroje a pomôcky, ktorými sa jednotlivé veličiny merajú, sledujú a vyhodnocujú. Na výstave môže návštevník uvidieť aj niekoľko vzácnych prístrojov z pozostalosti M.R.Štefánika (ktorého 130. výročia narodenia si počas výstavy pripomenieme).

Na ďalších paneloch sa návštevník dozvie viac o nebezpečných poveternostných javoch, ako sú búrky, blesky, námraza alebo vzdušné turbulencie, o fungovaní leteckej meteorologickej služby, kódoch, informáciách a správach, ktoré používa a ktoré poskytuje letecká meteorologická služba prevádzkovateľom v leteckej preprave. V improvizovanom kinosále si môžu záujemcovia pozrieť videofilmy o prepojení počasia a lietania.

Aj keď obsah výstavy sa zdá byť úzko odborný, môže zaujať aj širokú verejnosť práve prepojením s predpoveďami počasia aj bezpečnosťou leteckej dopravy. Výstava môže tiež pomôcť žiakom základných a stredných škôl pri prvom oboznámení sa aj pri rozšírení vedomostí z odboru meteorológie, poskytnúť hlbší pohľad na zložitosť procesu získavania predpovedí počasia, osobitne pre vyššiu bezpečnosť lietania na Slovensku.

Odbornými autormi výstavy sú Ing. Miroslav Hájek, Ing. Peter Ondreják z Múzeum letectva STM a RNDr. Jana Mešterová z STM Košice. Odborným konzultantom bol Ing. Pavel Kandráč z Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Graficky výstavu spracovali Mgr. Zuzana Šullová a Juraj Retter z STM Košice.

Výstava je k videniu na prízemí Slovenského technického múzea v Košiciach na Hlavnej 88 do 22. augusta 2010, neskôr sa stane súčasťou trvalej expozície v Leteckom múzeu STM pri košickom letisku.

Účastníci vernisáže

 

Zdroje:

Karel Krška: Milníky Československé a české letecké meteorologie
M. Hájek, J. Mešterová, P. Ondreják: Výstava Letecká meteorológia v STM Košice, 2010.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

V mori zachytili čudný zvuk. Zmiznutá ponorka mohla vybuchnúť

V mori v čase zmiznutia ponorky zachytili abnormálny zvuk, ktorý pripomína explóziu.

DOMOV

Policajti, vojaci aj vrtuľník. Vrahov Kubašiaka hľadali tri dni

Obvinenia voči Šajgalovi odznova prejedná prvostupňový súd.

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov nás ničí.


Už ste čítali?