Fridtjof Nansen – univerzálna osobnosť

Autor: Eduard Kladiva | 10.10.2011 o 15:00 | Karma článku: 10,60 | Prečítané:  2167x

Pred 150 rokmi sa narodil Fridtjof Nansen. Vo verejnosti je známy predovšetkým ako polárny bádateľ a neohrozený prieskumník Arktídy – hlavne vďaka pútavému príbehu lodi Fram, s ktorou podnikol odvážnu plavbu k severnému pólu našej planéty. Fridtjof Nansen bol ale všestranný človek a dosiahol pozoruhodné úspechy aj v mnohých ďalších oblastiach ľudskej činnosti.

F. Nansen 4 ročný

Fridtjof Nansen ako 4 - ročný. Zdroj Wikipedia.org

Už v mladosti vynikal atletickou postavou a náruživo sa venoval severským športom,  predovšetkým dnešnému behu na lyžiach. Jeho prvou výpravou bola plavba na lodi Viking k grónskym brehom. Preslávil sa odvážnym, skoro až riskantným prechodom Grónska v roku 1888. Jeho kniha o putovaní naprieč Grónskom na lyžiach spopularizovala tento druh pohybu v celej Európe a prispela k jeho premene na šport.

Medzi vedcami je známy ako zakladateľ oceánografie, odvetvia vedy, ktoré skúma svetové moria a oceány z pohľadu rôznych vedných disciplín a hľadá aj vzájomné súvislosti medzi rôznymi javmi. Sám F. Nansen bol vzdelaním zoológ, vyštudoval na univerzite v Oslo (vtedy Kristiania). Najskôr sa špecializoval na červy a nižšie stavovce, neskôr rozšíril svoj záujem na všetky morské živočíchy.

Najväčšiu popularitu Nansenovi vyniesla expedícia na lodi Fram v rokoch 1893-96. Plán výpravy sa zdal vtedajším učencom šialený - úmyselne zovrieť loď arktickým ľadom a pomocou driftu ľadových krýh sa nechať odvliecť do blízkosti severného pólu. Učené spoločnosti odmietli výpravu podporiť, nakoniec sa ju podarilo zrealizovať vďaka nórskej vláde a súkromným sponzorom. Výprava by sa dala považovať za neúspešnú, keďže nedosiahla severný pól, aj keď sa k nemu F. Nansen s malou skupinou vydal z lodi peši a aj návrat z tohto pochodu bol veľmi dramatický. Lenže posádka lode Fram počas driftu aj počas pešieho putovania robila nepretržitý meteorologický, biologický, fyzikálny, chemický výskum oceánu a ľadu. O výsledkoch výskumu aj o samotnej výprave napísal Nansen dokopy šesť kníh. Potvrdil teóriu driftu arktických ľadovcov a preskúmal pôsobenie oceánskych prúdov. Stal sa zakladateľom nového vedného odvetvia - oceánografie.

Pred loďou Fram v r. 1894

Pred loďou Fram v roku 1894. Zdroj The Northern Lights Route.

Menej známa je kariéra F. Nansena ako diplomata. Fridtjof Nansen už ako známy bádateľ aktívne podporoval rozdelenie Nórska a Švédska, publikoval množstvo novinových článkov, v ktorých obhajoval výhody rozdelenia pre Nórsko, vydal aj knihu o únii Nórska a Švédska. V roku 1905 viedol F. Nansen tajnú diplomatickú misiu do Kodane s cieľom presvedčiť dánskeho princa Karola, aby sa stal prvým nórskym kráľom po vyše piatich storočiach. Misia bola úspešná a Fridtjof Nansen bol vymenovaný za veľvyslanca Nórska vo Veľkej Británii.

Jeho politická hviezda zažiarila najjasnejšie po 1. svetovej vojne, v ktorej Nórsko oficiálne zachovávalo neutralitu. F. Nansen bol aktívnym účastníkom založenia Ligy národov, predchodcu dnešného OSN a predsedom nórskej Spoločnosti pre Ligu národov. Od roku 1920 organizoval diplomat F. Nansen výmeny a návrat vojnových zajatcov z 1. svetovej vojny predovšetkým do štátov juhovýchodnej Európy a Sovietskeho zväzu. Celkovo jeho misia zabezpečila návrat 430 tisíc zajatcov z 30 rôznych krajín.

V New Yorku v roku 1929

F. Nansen ako diplomat v New Yorku v roku 1929.
Zdroj Agentúra OSN pre utečencov.

V roku 1921 sa F. Nansen stal prvým Vysokým komisárom pre utečencov pri Lige národov. Jeho prvou úlohou v tejto funkcii bolo rozmiestnenie 2 miliónov utečencov z Ruska po ruskej revolúcii. V roku 1922 vytvoril takzvaný „Nansenov pas“, doklad totožnosti, ktorý pomáhal utečencom pri návrate, presídlení alebo usídlení v novej krajine. Nansen tiež riešil následky hladomoru v Rusku v roku 1921, ktorý vypukol v dôsledku oslabenia hospodárstva 1. svetovou vojnou, sériou revolúcií v Rusku a štátnymi zásahmi do ekonomiky počas obdobia vojnového komunizmu. Ďalšou veľkou akciou F. Nansena bolo riešenie problému utečencov z grécko-tureckej vojny. F. Nansen navrhol výmenu obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom s finančnou kompenzáciou pre presídlencov z fondov Ligy národov.

Za svoju činnosť pri riešení problémov utečencov bol Fridtjof Nansen roku 1922 ocenený Nobelovou cenou mieru. Pokračoval v úsilí o uľahčenie situácie politických utečencov, riešil problém utečencov z časov arménskej genocídy v Otomanskej ríši. Jeho plán na zriadenie samostatného arménskeho štátu pri hraniciach so sovietskym Arménskom síce stroskotal pre nedostatok financií, ale jeho reputácia humanistu ostala vysoká. Vo svojom úrade sa venoval aj menším humanitárnym krízam.

F. Nansen ako dobrodruh roku 1896

F. Nansen ako dobrodruh roku 1896.

Zdroj: University Library of Tromsø.

Fridtjof Nansen zomrel 13. mája 1930. Jeho odkaz diplomata, vedca, prieskumníka ale ostal. Pri Lige národov bola vytvorená Nansenova kancelária pre utečencov. Dnešným pokračovateľom Nansenovho úsilia je Agentúra Vysokého komisára pre utečencov pri OSN. Oceánografia, ďalšie Nansenovo dieťa, sa rozrástla do rozsiahleho vedného odboru. Na počesť Nansena bolo pomenovaných množstvo zemepisných útvarov, napríklad ostrov v súostroví Zem Františka Jozefa, kráter na Mesiaci, horské vrcholy v Antraktíde, Ťanšane a Kanade, údolia, pobrežie, ulice. Jeho menom sa hrdí množstvo rôznych spoločenských organizácií, športových klubov, škôl, výskumných organizácií. Agentúra Vysokého komisára OSN pre utečencov každoročne udeľuje Nansenovu cenu.

Fridtjof Nansen je jedným z univerzálnych velikánov 20. storočia, ktorý významným spôsobom ovplyvnil svet športu, vedy, politiky, medzinárodného súžitia. Napriek tomu sa mu na Slovensku venuje málo pozornosti. Možno tento článok niekoho podnieti hľadať viac informácií o tomto výnimočnom vedcovi, dobrodruhovi, humanistovi, spisovateľovi, športovcovi a vlastencovi. Napríklad, ako Fridtjof Nansen navštívil Dobšinskú ľadovú jaskyňu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?