reklama

Zomrel posledný mohykán starej ruskej fyziky

Včera večer, 8. novembra 2009, zomrel v Moskve na zlyhanie srdca význačný ruský teoretický fyzik, humanista, popularizátor vedy, nositeľ Nobelovej ceny Vitalij Ginzburg.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (61)

Vitalij Lazarevič Ginzburg sa narodil 4. októbra 1916 v Moskve. Jeho otec pracoval ako inžinier a matka bola lekárkou. Keď mal 4 roky, zomrela mu mama a jeho výchovu prevzala teta. Vzdelanie mu poskytol najskôr otec doma, až v 11 rokoch nastúpil mladý Vitalij do 4. ročníka sedemročnej základnej školy a po jej skončení na stredné odborné učilište. Pracovať začal ako laborant v rentgenologickom laboratóriu spolu s Ľvom Altšulerom (ruský fyzik vo vojenskom výskume, venoval sa oblasti fyziky detonácií, vysokých tlakov a rázových vĺn). Pod vedením E.F. Bachmteva, špecialistu na rentgenologickú analýzu materiálov, získal Vitalij Ginzburg v laboratóriu celoživotný vzťah k fyzike.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Ginzburg, Altšuler, Cukerman 1956
Ginzburg, Altšuler, Cukerman 1956 

Stretnutie nerozlučných priateľov z rentgenologického laboratória v roku 1955 - V.L. Ginzburg, L.V. Altšuler a V.A. Cukerman (foto archív Zametki po jevrejskoj istorii)

V roku 1933 odišiel Vitalij Ginzburg študovať na Moskovskú štátnu univerzitu, ktorú absolvoval v roku 1938. Na prvý raz síce nespravil prijímacie skúšky, ale rozhodol sa nečakať rok a začal študovať na večernej škole. V druhom ročníku už prestúpil na riadne štúdium. V roku 1940 obhájil dizertačnú prácu a o dva roky získal aj tzv. veľký doktorát.

Od roku 1940 pracoval vo Fyzikálnom ústave P.B. Lebedeva v Moskve na teoretickom oddelení, ktoré viedol I.E. Tamm. V rokoch 1971-1988 bol sám vedúcim tohto oddelenia. Pôsobil tiež ako profesor na Univerzite v Nižnom Novgorode (predtým Gorkij, mesto, do ktorého stalinský režim posielal do vyhnanstva nepohodlnú inteligenciu) a v slávnom MFTI - Moskovskom fyzikálno-technologickom inštitúte, kde vytvoril novú katedru fyziky a astrofyziky. Od roku 1966 bol členom Akadémie vied Sovietskeho zväzu a následne Ruskej akadémie vied. V posledných rokoch pracoval aj ako odborný poradca ruskej vlády.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Tamm, Dyson, Peierls, Ginzburg
Tamm, Dyson, Peierls, Ginzburg 

I.E. Tamm, J.F. Dyson, R.E. Peierls a V.L. Ginzburg na prvej medzinárodnej fyzikálnej konferencii po 20 rokoch stalinizmu v Moskve v máji 1956 (foto Nauka i svoboda, Gennadij Gorelik)

Spolu so Zeľdovičom založil v Moskve „Spojený astrofyzikálny seminár“ a sám organizoval a viedol vo Fyzikálnom ústave Lebedeva „Všemoskovský seminár teoretickej fyziky“, tak zvaný Ginzburgov seminár, ktorý existoval bez prerušenia dlhých 45 rokov (odznelo na ňom 1700 prednášok).

Počas svojho života získal veľa rôznych vyznamenaní, prestížnych cien a iných ocenení nielen v Sovietskom zväze a Rusku, ale aj v USA, Veľkej Británii a ďalších štátoch (napríklad rád V. I. Lenina v Sovietskom zväze, cenu Lomonosova v Rusku, Wolfovu cenu v Izraeli, Nicholsonovu medailu Americkej fyzikálnej společnosti, ocenenie Americkej Národnej akadémie vied, od UNESCO medailu Nielse Bohra, Zlatú medailu Kráľovskej astronomickej spoločnosti v Londýne a ďalšie).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V blízkosti Vitalije Ginzburga bolo vždy plno fyziky. Jeho prvá žena bola docentkou fyziky v Moskovskom inžinierskom fyzikálnom inštitúte (MIFI), jeho druhá žena pracovala ako fyzik experimentátor v Gorkom, kam bola vysídlená stalinským režimom. Dcéra je historička fyziky a jedna vnučka pracuje ako fyzička v Princeton School of Engineering and Applied Science.

Frank, Dobrotin, Bohr, Tamm, Ginzburg, Feinberg
Frank, Dobrotin, Bohr, Tamm, Ginzburg, Feinberg 

Návšteva N. Bohra vo Fyzikálnom ústave P.B. Lebedeva, Moskva v roku 1961. Zľava napravo: I.M. Frank, N.A. Dobrotin, N. Bohr, I.B. Tamm, B.L. Ginzburg a E.L. Feinberg. (foto „Nauka i žizň“)

Vitalij Ginzburg bol zanietený humanista a význačný popularizátor vedy. Pracoval ako hlavný redaktor alebo člen redakčnej rady vo viacerých odborných a vedecko-populárnych časopisoch. V roku 1988 založil pri Ruskej akadémii vied tzv. Komisiu boja proti „lžinauke“ a falšovaniu vedeckých výsledkov, ktorá bola reakciou vedcov na záplavu teologických, pavedeckých, okultistických a ezoterických hnutí, kníh a časopisov v ruskej spoločnosti. V roku 2007 napísal spolu s ďalšími vedcami „List desiatich akademikov“, adresovaný Putinovi, v ktorom vedci upozorňovali na nebezpečenstvo prílišnej klerikalizácie ruskej spoločnosti. Podobne vystupoval proti prenikaniu náboženstva do politického života Izraela. Pravoslávna cirkev v Rusku podala na Ginzburga niekoľko žalôb pre údajne šírenie náboženskej neznášanlivosti, ale štátna prokuratúra odmietla začať proti vedcovi trestné vyšetrovanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ginzburg, Karol Gustav
Ginzburg, Karol Gustav 

Vitalij Ginzburg preberá Nobelovu cenu z rúk švédskeho kráľa Karla Gustava. (foto Reuters)

Vitalij Ginzburg je autorom zhruba 400 pôvodných vedeckých prác, z ktorých viaceré priniesli význačný pokrok do rozvoja teoretického poznania fyziky. Je tiež autorom desiatky odborných kníh, monografií aj učebníc z fyziky, radioastronómie a astrofyziky.

Vedecky začal pracovať ešte počas štúdií na univerzite. Vo Fyzikálnom ústave Akademie vied sa pod vedením I.E. Tamma venoval teórii Čerenkovho žiarenia (ktoré vyžaruje častica pri prelete prostredím rýchlosťou väčšou, ako je rýchlosť šírenia svetla v danom prostredí) a spolu s I.M. Frankom vytvorili teóriu tzv. prechodového žiarenia (vzniká pri prechode nabitej častice cez hranicu medzi dvoma prostrediami s rôznymi indexmi lomu). Venoval sa fyzike kondenzovaného prostredia – feroelektrickým javom, fázovým prechodom, supravodivosti a supratekutosti. V astrofyzike vypracoval teóriu pôvodu kozmického žiarenia, venoval sa teórii žiarenia pulzarov, zaoberal sa elektrodynamikou čiernych dier. Študoval teoreticky šírenie elektromagnetických vĺn v ionosfére a ďalšie javy vo fyzike plazmatu.

Najvýznačnejší je jeho vklad do oblasti supravodivosti a supratekutosti, kde v 50-tych rokoch minulého storočia vytvoril spolu s Lvom Landauom polofenomenologickú teóriu supravodivosti (tzv. teóriu Ginzburga-Landau) a s L. Pitaevským obdobnú teóriu supratekutosti. Práve za príspevok k poznaniu supravodivosti a supratekutosti bol v roku 2003 ocenený Nobelevou cenou spolu s A. Abrikosovom a A.J. Leggettom. Vitalij Ginzburg bol navrhovaný na udelenie Nobelovej ceny plných 30 rokov. Je autorom slávneho citátu: „Každý fyzik môže získať Nobelovu cenu, pokiaľ žije dostatočne dlho“.

Osipov, Ginzburg, Solženicyn
Osipov, Ginzburg, Solženicyn 

Ju.S. Osipov (prezident Ruskej Akademie vied) a nositelia Nobelovej ceny V.L. Ginzburg a A.I. Solženicyn (foto „Nauka i žizň“)

Vitalij Ginzburg žil dostatočne dlho a priniesol do svetovej vedy mnoho nových poznatkov, podnetných ideí a výrazných postojov. Je zrejme posledným mohykánom z plejády slávnych ruských fyzikov polovice minulého storočia, ktorí vytvorili ruskú teoretickú fyziku a dali jej svetový význam. Odišiel nielen vedec svetového formátu, ale aj význačná osobnosť ruskej spoločnosti, ktorá hlasno a cieľavedome zdôrazňovala nezastupiteľnú úlohu vedy v rozvoji ľudskej spoločnosti a aktívne vystupovala proti šarlatánstvu, okultizmu a šíreniu pavedeckých nezmyslov.

Pohreb Vitalije Ginzburga sa koná 11. novembra 2009 na Novodevičiem cintoríne v Moskve.

Eduard Kladiva

Eduard Kladiva

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

robotník vo vede, dobrodruh na dôchodku, insitný fotograf, papučový jaskyniar, teoretický romantik.Jednou vetou na Twitteri Zoznam autorových rubrík:  MikrokozmosLHC a CERNUdalosti vo vedeSvet vzdelávaniaPodzemný svetKošické zaujímavostiDotyky s umenímVýlety do minulostiSvet úvahSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu