Predstaviť výstavu Sáry Saudkovej znamená predstaviť tvorbu, ktorá vyvoláva kontroverzné reakcie aj v liberálnej českej spoločnosti. Autorka fotografuje akty predovšetkým členov svojej širokej rodiny, ale modelmi jej stáli aj niektoré osobnosti českého šoubiznisu. Fotografickému umeniu sa vyučila u svojho bývalého partnera, známeho kontroverzného českého fotografa Jana Saudka, a vplyv kontrastného až vulgárneho Saudkovho rukopisu vo svojej tvorbe nijak nezastiera. Jej fotografie takisto prekračujú hranice všeobecnej spoločenskej morálky.
Spoločnosť zvyčajne umelcom dopriava v oblasti morálky viacej voľnosti ako priemerným občanom. Rozdiel medzi umelcom a bežným človekom je totiž v nazeraní na veci a city. Kým bežný človek ich používa len k svojmu životu, umelec ich používa na vyjadrenie svojich myšlienok o živote, o potešení, trápení či túžbach. Nahota na fotografiách je pre umelca len silným výrazovým prostriedkom, ale silným preto, lebo my diváci nahotu silno vnímame. Sára Saudková mocné pôsobenie nahoty používa zámerne, niekde aj nadbytočne, ako keby jej nahota uľahčovala predstavenie života ľudí, života, ako ho ona pozná alebo ako si ho predstavuje.
Pokiaľ sa pozrieme na nahotu ako na prostriedok vyjadrenia príbehu alebo emócie, ako na stopu tuhy, ktorú zanecháva grafik na papieri alebo na farbu, ktorú nanáša maliar na plátno, môžeme ľahšie preniknúť k obsahu Sáriných fotografií. Príbehy a emócie vo fotografii nie sú vyjadrené bezprostredne a jednoducho, ale pozostávajú zo stôp, útržkov a epizód vlastného života autorky a vlastných spomienok rovnako ako naše spomienky na dávne udalosti. Ako keď z obrazu starej mamy si nesieme kvetovanú zásteru, veľkú varechu, namosúrenú tvár, ale nevieme, čo sa varí v hrnci na sporáku, ani čo sme spravili pred tým, ako starká zobrala do rúk varechu. Iba sa snažíme rozpamätať, čo bolo príčinou silného emocionálneho prežitku.
Keď pozeráme útržky cudzieho života, niekedy nevdojak a niekedy cielene skladáme pravdepodobný obraz, ktorý autorka chcela odovzdať (nahovárame si predsa, že nejaký obraz odovzdať chcela, veď inak by sme nestrácali čas pozeraním jej fotografií). Záleží na našich životných skúsenostiach, osudoch a zážitkoch, aké stopy zamýšľaného obrazu rozpoznáme, kam ich dokážeme uložiť do skladačky výsledného pôsobenia fotografie a či ich vieme aj vhodne orientovať.
Priznám sa, že v niektorých dielach Sáry Saudkovej nachádzam pôsobivé obrazy ľahko, tak ľahko, že aj zapochybujem, či správne (ale čo je správne - moje, autorkino alebo kritikovo videnie?), v mnohých som sa dopátral mne vyhovujúceho zmyslu až po určitom úsilí a našiel som aj diela, pri ktorých som sa nevedel dopracovať uspokojivého pôsobenia vôbec. A neišlo vždy iba o fotografie nahoty kontrastujúcej s vecami prijemnými. Je ľahké povedať, že v tých obrazoch žiadny hlbší obraz skrytý nie je, iba prostoduchý humor alebo prosté erotično (či pornografia, ako tvrdia kritici Saudkovej). Nebudem odsudzovať, keď obraz v obraze nenájdem, ...
len obraz bez obrazu stráca svoju príťažlivosť.
Sára Saudková je umelcom, ktorý využíva k svojej úspešnosti nielen vlastné fotografie, ale aj okolnosti svojej tvorby. Sama sa spája so svojím učitelom Jánom Saudkom a jeho slávou kontroverzného umelca a morálne zhýralej osobnosti a sama si zvolila jeho štýl ako základ svojej tvorby. Neostala ale iba drahou kopírkou Saudkových techník, vnáša do nich ženskosť, ľahkosť aj humornosť, rozvíja ich vlastným smerom. Na výstave môžeme nájsť príbehy a emócie vyjadrujúce ľudské pocity - žiarlivosť, túžbu, čakanie, nudu, sex, lásku v mnohorakých podobách - lásku k vlastnému telu, lásku muža a ženy, lásku matky a dieťaťa.
„Obrázky jsou z mého života, všechno o mně vyžvaní," povedala na jednej zo skorších vernisáží Sára Saudková o fotografiách výstavy Dolce vita.
Sára Saudková sa narodila roku 1967 v Záhrebe na Morave, vyštudovala ekonómiu v Prahe, prišla ako modelka k Janovi Saudkovi a ostala s ním ako jeho partnerka a spolupracovníčka. Neskôr od Saudka odišla a začala žiť s jeho synom Samuelom, s ktorým má 4 deti, najmladší syn Oskar má iba 1 rok. Ako priznala v jednom interview, je rada tehotná a deti sú pre ňu farbou dúhy. Popri náročnej práci fotografky neodsúva rodinu na okraj, ale necháva ju v centre svojho života. Deti a materstvo jej slúžia ako inšpirácia k vlastnej tvorbe.
Sára Saudková fotografuje od roku 1999, prvú vlastnú knihu vydala v roku 2002. Vystavuje nielen doma, ale aj v zahraničí, priemerne 5 výstav do roka. Prehľad jej výstav, fotografie a ďalšie informácie o živote a tvorbe fotografky možno nájsť na stránkach jej spoločnosti Saudek.com.
Sára Saudková pôsobí aj ako kurátorka výstavného priestoru v Hybernii v Prahe, ako lektorka fotografickej dielne KontAKTfoto vo Františkových Lázniach, príležitostne prednáša študentom fotografie. Aktívne vystupuje za práva žien v materstve a spolupracuje s Laktační ligou.
Iniciátorom košickej výstavy Dolce vita je České centrum Košice a Český spolok v Košiciach. Galéria NOVA pri Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach a Galéria NOVA ponúkli priestory a starostlivosť o výstavu. Výstavu zostavil kurátor galéria, pán Gabriel Balog, dlhodobý bývalý vedúci košického fotoklubu NOVA a uznávaná autorita v oblasti fotografického umenia v Košiciach. Pri výbere z kolekcie fotografií, ktoré ponúkla Sára Saudková k výstave, sa motivoval snahou sústrediť jednotlivé práce do ostrovov homogenity. Ponúkol ucelené pohľady na rozdielne oblasti tvorby autorky a zámerne ich zoradil v istom slede. Na výstave nájdete ostrov drsnej erotiky, ostrov nahoty, ako prostriedku vyjadrenia príbehu, aj ostrov romantického pohľadu na ženskú nahotu. Okolo nich sa rozmiestnili fotografie mimo oblasť aktu, fotografie humorné a tklivé. Všetky tieto prístupy sú v diele Sáry Saudkovej prítomné.
Pôvodný program vernisáže rátal s účasťou Sáry Saudkovej a preto v jej réžii bola zaradená aj diskusia s autorkou o jej tvorbe. Nepochybne taká diskusia by bola výrazným prínosom pre vnímanie výstavy, lebo mnohé fotografie Sáry Saudkovej diskusiu priam vyžadujú. Domnievam sa, že práve možnosť spoznať pohnútky autorky z jej osobného rozprávania bola hlavným motívom pre skoro stovku návštevníkov vernisáže. Žial, osud to niekedy zariadi inak, a tak riaditeľka Českého centra v Košiciach paní Kateřina Novotná mohla na úvod vernisáže iba prečítať e-mail, ktorým sa umelkyňa ospravedlňuje pre chorobu. Diskusia sa odkladá na neurčito, lebo podľa vyjadrenia riaditeľky Sáru v Košiciach v najbližších rokoch zrejme neuvidíme. K návštevníkom sa prihovorila tiež Dagmar Takácsová, predsedníčka Českého spolku v Košiciach. Riaditeľka Verejnej knižnice J.Bocatia PhDr. Klára Kernerová predstavila katalóg výstavy, ktorý si možno počas trvania výstavy zakúpiť.
Galéria NOVA je otvorená Po-Pia od 8,00 do 18,00 hod. na 2. poschodí knižnice, Hlavná 48. Výstava českej fotografky Sáry Saudkovej „Dolce vita“ potrvá do 27.10. 2009, vstup je voľný.
Foto: E. Kladiva
